Po vysokej škole začala sympatická Silvia pracovať pre jednu z najznámejších leteckých spoločností. V rozhovore s nami zdieľala tie najlepšie zážitky a zároveň sa podelila o rady, ako sa stať letuškou.
Silvia si ako letuška zalietala do mnohých krajín a za štyri roky nazbierala kopec zážitkov. Spolu s ňou sa tak môžete priamo z paluby lietadla na chvíľu preniesť do iných krajín a odlišných kultúr nášho sveta.
V rozhovore sa dozviete:
- Ako sa Slovenka Silvia k práci dostala a tiež tipy pre budúce letušky
- Detaily zo začiatkov lietania a zo samotného dňa letušky
- V čom sú pasažieri nároční, a ktoré známe osobnosti si so spoločnosťou Etihad Airways zalietali
- Aký je skutočný život letušiek a starostlivosť o ne
- Úprimný pohľad na život v Abu Dhabi
- Ako sa zmenilo lietanie v čase pandémie
Ako dlho si lietala pre Arabské Emiráty, čo ťa motivovalo?
Pre Spojené arabské emiráty (v skratke UAE) som začala pracovať v apríli 2015 a oficiálne som skončila v januári 2019. Ťahačom bola zvedavosť a skúška samej seba, či by som takú prácu zvládla. (úsmev)
Predtým som pracovala, ako turistická sprievodkyňa po Bratislave, to ma bavilo, ale ťahalo ma to ďalej, tak som sa rozhodla pre prácu letušky. Nakopla ma po jednej turistickej prehliadke aj jedna turistka z USA, ktorá mi na môj pracovný nápad povedala: “Go for it!.” Tak som išla. (úsmev)
Je náročné stať sa ich letuškou? Čo všetko si musela splniť na to, aby sa to podarilo?
Je aj nie je. Kvôli celodenným kurzom som najskôr cestovala do Čiech. Nervozita a obavy, to všetko tu bolo a na prvýkrát som neprešla. Potom som na konkurz letela do Talianska, kde som si povedala, že ak sa to opäť nepodarí, aspoň si spravím výlet.
Dotiahla som to až do posledného pohovoru. Ten sa však mal konať až o 30 dní. Ako jediná Slovenka som mala nevýhodu oproti miestnym Taliankam, keďže som si opäť musela zakúpiť letenku a hotel na ďalší pohovor. Šťastím bolo, že v rovnakom období prebiehal na rovnakom mieste aj konkurz pre ďalšiu UAE spoločnosť.
Skúsila som aj ten, keďže v prvej ma čakal už len finálny pohovor, preto som na celodenný konkurz druhej aerolínie išla s postojom – veď o nič nejde. A vyplatilo sa.
Počas konkurzov si vás vyberajú na základe vašej osobnosti, komunikatívnosti, znalostí anglického jazyka, ale sledujú aj to, ako riešite tímové zadania, či veľmi nevytŕčate alebo, naopak, ste príliš tichý. Myslím si, že zlatá stredná cesta je ten správny smer.
Z praktického hľadiska musíte byť napríklad schopný dosiahnuť, hoci aj na špičkách, určitú výšku, nesmiete mať tetovania a piercing na miestach, ktoré vám v budúcnosti nebude zakrývať uniforma, požadujú tiež čistý register trestov a platný cestovný pas.
Bola práca taká, akú si očakávala, alebo náročnejšia? Čo ťa prvé dni najviac prekvapilo?
Po šiestich týždňoch tréningovej prípravy, kde sa učíte o bezpečnosti, servise, krízových situáciách, hasíte oheň a skáčete po nafukovacích šmykľavkách do vody, ma práca prekvapila v dobrom, ale aj menej dobrom.
V dobrom, že je to skutočne tímová práca. Bez kolegov a kolegýň ste stratený, naučíte sa preto spoliehať sa jeden na druhého. Pred prvým letom vás privítajú, dávajú na vás pozor, trpezlivo vysvetľujú. Neskôr som však zistila, že som mala šťastie na takýto prístup skúsenejších kolegov, nie každý mal taký ľudský štart do lietania.
Na druhej strane je to náročná práca. Čoskoro si uvedomíte, že nie ste “len” letuška. Na palube ste zodpovedná za stovky hostí a zároveň ste aj upratovačkou, kuchárkou, hasičom, lekárkou, psychologičkou, pestúnkou, policajtom, či záchranárkou.
V začiatkoch chcete po prílete do rôznych destinácií všetko vidieť, zažiť a ochutnať. Po čase, keď sa na miesta vraciate, zistíte, že najdôležitejšia vec, ktorú potrebujete a chcete, je spánok.
Tzv. „jetlags“ sú zákerná vec a keďže na hoteli trávite obyčajne v priemere 24 hodín, pokojne sa môže stať, že si telo vypýta aj 12 až 15-hodinový spánok. Osobne ma tieto spacie šnúry dostávali v Austrálii, po 14-hodinových letoch z Abu Dhabi.
Ako veľmi sú nároční pasažieri a na čo si musela dávať väčší pozor v porovnaní s prácou pre malú leteckú spoločnosť?
Nemôžem porovnávať, pretože som predtým nepracovala pre inú aerolíniu, ale myslím si, že medzinárodné letecké spoločnosti na Strednom východe majú vyššiu rôznorodosť národností na palube. Z tých rôznych národností by som za najnáročnejších označila Indov, Libanoncov, Maročanov, a tak trochu aj Austrálčanov, čo sa týka jedla a nápojov.
Najväčší pozor si treba dávať na spôsob, akým komunikujete s hosťami a na reč tela. No aj keď sa snažíte byť ústretový a chápavý, pre niektorých cestujúcich to nikdy nebude dostačujúce a rozhodnú sa sťažovať. Ale tak je to asi v každej profesií.
Treba si uvedomiť aj to, že hostia pochádzajú z rôznych kultúr, majú svoje zvyky (modlia sa počas letu), vyznávajú rôzne náboženstvá, jedia, alebo nejedia určité druhy jedál, niektorí sú spoločenskí a iní si zas držia odstup. Toto všetko treba akceptovať.
Máš nejaké pikošky, ktoré si zažila na palube? Letel s tebou niekto známy?
Bolo ich za tých pár rokov veľa! Z tých dobrých, keď som mala prvýkrát na palube Slovákov z letu zo Sydney, zvítali sme sa ako starí známi a po prílete, keď si preberali batožinu, sme sa ešte objali na rozlúčku.
Na lete do Casablancy nám zas jeden starší pán daroval tradičné olejové voňavky z vlastného obchodíku, ako vďaku za našu starostlivosť. Samostatnou kapitolou boli deti, ktoré mi v kabíne dávali kresbičky, fotili sa s klobúčikom, šatkou a rukavicami z našej uniformy a žiarili šťastím.
Bábätká sme si napríklad v kuchynke podávali niekedy ako štafety. (úsmev) Na lete do mesta Jeddah v Saudskej Arábii nám po prílete dávali ženy do rúk ruže, ktoré dostali pred odletom v letiskovej lóži a nám sa tak chceli poďakovať za príjemný let. O to príjemnejšie to bolo pre mňa, pretože som v ten deň mala meniny, takže mi vlastne nevedome dali darček k sviatku.
Z tých horších si spomínam na to, ako sme museli počas letu zaistiť chlapa, ktorý nás vyrušoval pri príprave servisu, motal sa nám v kuchynke a sácal do nás. Vôbec nás nepočúval a pôsobil, akoby užil nejaké omamné látky.
Našťastie sme mali v tíme dvojmetrového, bývalého hasiča z Afriky a na palube vtedy medzi hosťami leteli aj dvaja britskí policajti v civile. Spoločne ho spacifikovali, zaistili a po prílete v Bangkoku si poňho prišla thajská polícia.
Lietali s nami členovia šejkovej rodiny a vraj bol na palube raz aj Tony Blair, ale ja osobne som ho nevidela. Taktiež s našou spoločnosťou letel aj futbalista Marek Hamšík, basketbalisti NBA, Nicole Kidman a mnohí ďalší.
