Osud sa s nami občas pekne zahrá. Väčšinou v tých najnevhodnejších chvíľach. Ale na druhej strane, časom aspoň máme na čo s úsmevom spomínať.
Večer už Lukáš u Lucky nespal. Veď to ani ja. Stále som mala pred očami ten jeho riadny žilnatý lomcovák. Klamala by som, keby som tvrdila, že som si ho nepredstavovala aj vo mne, ale to si kamošky nerobia. Unavila som sa aspoň svojpomocne, a bolo mi totálne jedno, že ujovi odvedľa sa po mojom hlasnom orgazme asi zarosili aj okuliare.
V pondelok ráno prišlo ďalšie prekvapko. Šéf nám na porade oddelenia uviedol nového teamleadera. Áno, Lukyho. Pri predstavovaní sa na nás s Luckou sprisahanecky žmurkol.
Jednu z prvých vecí navrhol, že by sme ešte v rámci utužovania kolektívnych vzťahov mohli spraviť nejakú letnú – jesennú opekačku. „Chápete, pivečko, chutné špekáčky a klobásy“. Na čo sme s Luckou obe vyprskli od smiechu. Ostatným sme naše malé tajomstvo neprezradili.
