Dovolenku som už potrebovala ako soľ. Vyšťavená fyzicky aj psychicky, a jediné čo by v takom stave dokázalo nanovo nabiť je more. A ešte niečo...
Pár mesiacov úspešne sama, k tomu dlhé hodiny v práci, a sporadicky sa starať aj o sestrine deti. Už toho bolo na mňa priveľa. Po jednom slastnom porníčku a vyvrcholeniu nad jednou plážovou akciou padlo vážne rozhodnutie. „Nebuď blbá a bež k moru“! Ešte v ten večer som mala online rezervačku do Turecka s odletom o pár dní.
S blížiacou sa dovolenkou som cítila opäť radosť zo života. Nákup nových handier, dobre padnúcich plaviek, opaľovacieho krému a pár doplnkov urobilo svoje. V práci som sa stále priblblasto usmievala ako pri zapnutých vibračných nohavičkách (aj nad nimi som už uvažovala, hihi).
Let do Antalye prebehol nadmieru dobre, za necelé tri hodiny mi sebavedomie zdvihli dvaja chlapi. Jeden spolusediaci, asi päťdesiatnik, ktorý slintal nad mojím výstrihom ako lavínový pes nad batohom českého turistu.
A druhým bol mladý steward, ktorý sa mi venoval častejšie ako ostatným cestujúcim. Asi je na zrelé blond tridsiatničky, ktoré majú namiesto zreničiek dva modré pipíky. Po poobednom ubytovaní v Beleku bol čas spoznať hotelový rezort.
