Za výzorom potetovaného grázlika s holou hlavou a pírsingom sa skrýva normálny zdatný štyridsiatnik, schopný komunikovať na akúkoľvek tému. A byť k dispozícii v imidži od športového oblečenia na turistiku až po elegantný oblek vhodný na honosný firemný večierok.
Pozvanie na rozhovor prijal Andy Sebastian Morávek, ktorého ste mohli vidieť účinkovať v niekoľkých televíznych seriáloch a zábavných aj reality šou. Primárne je copywriterom, občas sprostredkuje prácu alebo fotí – no najmä sa necháva najímať ako profesionálny spoločník.
V rozhovore sa dozviete:
- Ako sa dostal k práci spoločníka?
- Ako dopadlo prvé stretnutie?
- Rezervujú si ho mladé alebo prevažne staršie dámy?
- Podľa čoho si ho ženy objednávajú? Zaváži vzhľad alebo cena?
- Existuje v tejto profesii konkurencia?
- Chcú ženy po „vydarenom rande“ aj sex?
Andy, pri akej príležitosti si prišiel na myšlienku, že by to mohla byť jedna z možností, ako sa tým čiastočne živiť?
Služby spoločníka som v skutočnosti nikdy nemal v úmysle poskytovať za účelom zisku. Skôr som hľadal (a našiel) ďalšiu možnosť, ako robiť niečo, čo ma baví. Ja sám moju spoločnosť ani nenazývam „prácou“, nevnímam to tak. Bavím sa tým v tom najlepšom zmysle slova, hrám moju rolu (ak to kontext vyžaduje), príjemne trávim čas.
To je pre mňa zmysel poskytovania služieb spoločníka. Pravdaže, zadarmo to robiť nemôžem – to by som ja musel určovať priebeh a účel stretnutí. Napĺňam niekoho potreby, v mikroskopickej miere často suplujem psychológa. Za to žiadam rozumnú odmenu.
Pamätáš ešte si na svoju premiéru spoločníka?
Stretli sme sa opakovane (a to v záujme želanej absolútnej diskrétnosti) u mňa doma. Hľadala zmenu a zábavu, domnievam sa.
Predbehnem ťa, ak sa na to chceš spýtať: z titulu toho, čo som vysvetlil vyššie, nepociťoval som pred úplne prvým stretnutím o nič väčšiu, úplne prirodzenú a primeranú nervozitu a zvedavosť, než ju pociťujem pri každom novom klientovi.
Preberať vek žien sa veľmi nepatrí, ale môžeš prezradiť, aká najmladšia a najstaršia žena si ťa zarezervovali?
Nemôžem, pretože to netuším. Môžem len odhadovať: cca 25 až 50. Zatiaľ sa nevyskytlo mladšie dievča, ktoré by – podľa mojej domnienky – malo gule na to, využiť moje služby. Pretože som si istý, že sú také, ktorým by som sa hodil. No a pri zrelšej generácii si zasa dokážem predstaviť predsudky z titulu môjho výzoru či jednoducho neznalosť možností.
Prípadne snáď podceňovanie mojich schopností v zmysle obáv o to, ako sa dokážem správať. Predsa len prezentujem sa skôr tak frivolnejšie, kvázi drzejšie. To však „klamem telom“, provokujem. Tak trocha ma to baví.
Pokračovanie na ďalšej strane.
