Bývalá profesionálna športovkyňa Alexandra Hovancová vymenila šport za nádherné povolanie. Stala sa riaditeľkou Centra pre deti a rodinu v Spišskej Novej Vsi. Jej príbeh, slová a úprimnosť vás chytia za srdce.
V čom je vaše Centrum iné v porovnaní s podobnými zariadeniami?
Je to jediné neštátne zariadenie svojho typu na Slovensku. Financie sú nepostačujúce no napriek tomu deti neprežívajú, ale žijú krásny a plnohodnotný život.
Je na Slovensku dostatočná pomoc, aj tá finančná, pre deti a týrané matky, o ktoré sa staráte?
Čo sa týka Centra pre deti a rodiny financie od štátu nepokryjú ani mzdy zamestnancov, nie to nejaké ďalšie potreby, preto sa snažím zháňať sponzorov na všetko. Nebyť príspevkov od darcov, nemôžeme poskytovať takú starostlivosť, akú deťom súčasne poskytujeme, a veľa potrebných pomôcok by bolo pre nás nedostupných.
Pomáha nám aj to, že sme súčasťou Spišskej katolíckej charity, neviem si predstaviť, ako by sme fungovali bez toho. Zariadenie núdzového bývania pre týrané matky s deťmi tento rok prvý krát nebolo v strate. Práve pandémia odhalila dôležitosť zariadenie a príspevok sa tam navýšil.
Spomínate si na váš najkrajší a najsilnejší zážitok v práci?
Pre mňa sa spája s jedným dievčatkom. Sedela a plakala som spoločne so zamestnancami na zemi keď sa dookola opakoval zvuk – resuscitácia neúspešná. Trvalo to strašne dlho. Dievčatko zomrelo a mňa a aj ostatných to úplne zlomilo.
Telefonát, ktorý mi však oznámil, že jej orgány pomohli 3 deťom bol taký silný, že na neho nikdy nezabudnem. Nie je na tom nič pekné, ale silné a úžasné to bolo. Život nášho milovaného dievčatka zachránil ďalšie a ona tak žije v nich. Pre mňa je každý jeden okamih keď sú deti šťastné, tým najsilnejším momentom. Pokračovanie na ďalšej strane.
