Bývalá profesionálna športovkyňa Alexandra Hovancová vymenila šport za nádherné povolanie. Stala sa riaditeľkou Centra pre deti a rodinu v Spišskej Novej Vsi. Jej príbeh, slová a úprimnosť vás chytia za srdce.
Vďaka sociálnym sieťam, konkrétne vášmu Instagramu - detimojhosrdca vieme, že ste si túto prácu doslova vysnívala v súkromnom zozname prianí už v roku 2015. Kedy presne ste sa stali riaditeľkou organizácie? Ako dlho sa tejto práci s deťmi venujete?
Ako som spomínala vyššie – bol to smutnou okolnosťou splnený sen. Bude to už 7 rokov, čo som riaditeľkou centra, ale čo sa týka pomoci ľuďom konkrétne v tomto zariadení to je asi 14 rokov.
Ako vyzerá váš bežný deň? Od rána, ako sa deti zobudia, až kým ich ukladáte do postele?
Základnou vecou pre tieto deti je ošetrovateľská starostlivosť a návšteva lekárov. To je alfa a omega tohto zariadenia. Pri ťažko zdravotne postihnutých deťoch je to najpodstatnejšie.
K tomu sa však pridáva aj odborná činnosť, akou je opatrovateľská činnosť, a to znamená základná starostlivosť, odborná činnosť zastúpená psychológom, vychovávateľom, špeciálnym pedagógom a hlavným opatrovateľom – zdravotnou sestrou. Deti majú aj individuálnu prácu, ak nie sú práve u lekára alebo nerehabilitujú.
Netreba si myslieť, že tieto detičky celý deň ležia na posteli a na niečo čakajú. 4 deti chodia na základnú školu a 6 detí do škôlky. Samozrejme všetko je prispôsobené ich postihnutiu. Program na dennej báze je zabezpečený na veľmi dobrej profesionálnej úrovni. Tešíme sa, ak sa nám podarí niečo medzi týmito základnými vecami, napríklad zobrať ich na basketbal.
Na dennej báze sú samozrejme prechádzky. Boli sme sa prejsť napríklad aj na Tomášovskom výhľade. Ak je to možné, ideme s deťmi občas aj na pizzu. Sú zapojené v rámci tých možností, ktoré majú. Tieto deti tu v centre majú krásny život. O tom som presvedčená.
S detičkami sa nafotil aj nádherný kalendár, pozrite si tie krásne fotky v galérii>>>
Aké deti máte u seba v centre? A o koľko detí naraz a v akej vekovej kategórií sa staráte?
Deti máme od 8 týždňov do 18 rokov, ale gro detí je do 6 rokov. Väčšina detí sa sem dostáva z nemocníc. Možno by som rada poopravila mienku, že tieto deti nie sú iba trošku choré. Tieto deti treba 6 až 8-krát do dňa cievkovať, kŕmiť sondou. Ak by tieto deti boli zdravé, s veľkou pravdepodobnosťou by žili vo svojich biologických rodinách.
V 2 prípadoch sa rodičia detí vzdali a ostatné deti boli odobraté, lebo rodičia nezvládali starostlivosť. Mala som obdobie vo svojom živote, keď som sa veľmi hnevala na týchto rodičov. Neskôr som si však uvedomila, že ja som posledný človek, ktorý môže niekoho súdiť.
Naozaj tá starostlivosť o deti je veľmi náročná, aj keď máte finančné možnosti. Nie je jednoduché starať sa o takéto deti. Možno si mamy povedia, aká mama môže opustiť svoje dieťa? Verte mi, veľakrát to napadlo aj mňa. Ale keď vidím, aké sú tie deti, vidím, aká je potrebná starostlivosť, si myslím, že nikto z nás nevie, ako by sa v tej chvíli zachoval.
Aktuálne máme plnú kapacitu. Jedna skupina v ošetrovateľskej starostlivosti môže mať 8 detí, to znamená, že máme dve skupiny, čiže 16 detí. V druhom zariadení, pre týrané matky s deťmi je aktuálne 6 mamičiek a 12 detí. To však nie sú postihnuté deti. Ide o zdravé deti, ktoré si spoločne s mamami prešli ťažkým, či fyzickým a psychickým týraním. Pokračovanie na ďalšej strane.