Hoci niektoré svadobné zvyky strácajú medzi mladými pármi na popularite, mnohé sa z úcty k tradíciám praktizujú dodnes.
Verili by ste, že v niektorých kútoch Slovenska, napríklad v Čičmanoch, kedysi mladomanželov neusádzali k svadobnému stolu, ale do komôrky, kde im následne priniesli jedlo?
Či už vy a váš ženích pochádzate z rovnakej kultúry alebo z dvoch veľmi odlišných prostredí, váš svadobný deň je ideálnou príležitosťou urobiť niečo špeciálne. Jasné, nemyslíme tým, že máte počas vlastnej svadby sedieť izolovaní niekde v komore, no môže sa stať, že v záujme zachovania tradícií budete súhlasiť s dreveným príborom či s pšenovou kašou namiesto dezertu.
Na úvod zopár faktov. Vďaka nádhernej publikácii Tradície na Slovensku (Slovart, 2015) od etnografičky a historičky Zory Mintálovej Zubercovej vieme, že v minulosti svadobných hostí usádzali za stôl podľa pohlavia a veku, jedlo roznášal družba a veľmi obľúbeným svadobným menu v našej krajine bolo „nastudeno“ alebo ak chcete, huspenina.
Čo bolo na svadobnom stole
Rodiny, ktoré si pre skromné pomery nemohli príliš vyskakovať, núkali svojich hostí solenou baraninou, kyslou kapustou, zemiakmi, bryndzou či slaninou. Ak by ste sa ocitli na svadbe v prvej polovici 19. storočia, pravdepodobne by ste si pochutnávali na kaši zo pšena a maslom, ale pozor, jedli by ste drevenými lyžicami a zo spoločnej misy s vašimi prísediacimi.
Koniec 20. storočia, to už bola iná káva. Na stoloch sa totiž objavili fašírky a vyprážané rezne so zemiakovo-cibuľovým šalátom (a sme doma). Pokiaľ je reč o koláčoch, tie mali svoje čestné miesto na hostinách vždy, aj v prípade réžie tých najchudobnejších rodín, kedy boli len jednoducho bez plnky.
Svadobná výslužka tiež nie je výdobytkom dnešnej modernej doby (v minulosti sa koláč rozdávali po dedine slobodným dievkam, pozn. red.) No a štrúdle či mrežovníky plnili brušká svadobčanov až v medzivojnovom období a dostali pomenovanie, na ktoré všetci čakáme: „zákusky“!
Zdroj: Zora Mintálová Zubercová, Tradície na Slovensku (Slovart, 2015)
